sk
Leonora addio
Tri roky po strate svojho brata Vittoria, s ktorým zdieľal celú svoju kariéru, sa Paolo Taviani vracia k dielam Luigiho Pirandella, ktorého diela bratská dvojica už predtým adaptovala, a to v rokoch 1984 (Kaos) a 1998 (Ty sa smeješ). V súlade s víziou sicílskeho dramatika nie je film vôbec tým, čím sa zdá byť. Názov síce môže pochádzať z novely z roku 1910, ale po žiarlivosti pretkanej zápletke tejto knihy nie je ani stopa. Namiesto toho sa pozornosť sústredí na samotného Pirandella, respektíve jeho popol, ktorý je prevezený z preplneného pohrebiska vo fašistickom Ríme na miesto jeho súčasného trvalého odpočinku na Sicílii. S filmom sa vydávame na cestu, ktorá nás prevedie povojnovým Talianskom a jej sfilmovanými spomienkami vďaka záberom z filmových týždenníkov, amatérskych filmov a fragmentom nerealizmu. Potom, čo vo filme Leonora addio pochujeme majstra, snímka preradí rýchlosť z road movie na filmovú adaptáciu, kedy si vyberie iný Pirandellov príbeh – konkrétne ten posledný, napísaný krátko pred jeho smrťou v roku 1936. Od rozlúčenia s titulom až po jeho návrat k posledným slovám spisovateľa. Je ťažké nebrať toto dielo – také slobodné, a napriek tomu toľko súčastí sveta Tavianiho – ako dojemnú bratskú rozlúčku. Dielo, ktoré rovnako ako v roku 2012 víťaz Zlatého medveďa Caesar musí zomrieť, opäť využíva kinematografiu na to, aby napomohol literatúre a histórii prehovoriť. MFF Berlinale | Hlavná súťaž 2022
Viac informáciíO programe
Tri roky po strate svojho brata Vittoria, s ktorým zdieľal celú svoju kariéru, sa Paolo Taviani vracia k dielam Luigiho Pirandella, ktorého diela bratská dvojica už predtým adaptovala, a to v rokoch 1984 (Kaos) a 1998 (Ty sa smeješ). V súlade s víziou sicílskeho dramatika nie je film vôbec tým, čím sa zdá byť. Názov síce môže pochádzať z novely z roku 1910, ale po žiarlivosti pretkanej zápletke tejto knihy nie je ani stopa. Namiesto toho sa pozornosť sústredí na samotného Pirandella, respektíve jeho popol, ktorý je prevezený z preplneného pohrebiska vo fašistickom Ríme na miesto jeho súčasného trvalého odpočinku na Sicílii. S filmom sa vydávame na cestu, ktorá nás prevedie povojnovým Talianskom a jej sfilmovanými spomienkami vďaka záberom z filmových týždenníkov, amatérskych filmov a fragmentom nerealizmu. Potom, čo vo filme Leonora addio pochujeme majstra, snímka preradí rýchlosť z road movie na filmovú adaptáciu, kedy si vyberie iný Pirandellov príbeh – konkrétne ten posledný, napísaný krátko pred jeho smrťou v roku 1936. Od rozlúčenia s titulom až po jeho návrat k posledným slovám spisovateľa. Je ťažké nebrať toto dielo – také slobodné, a napriek tomu toľko súčastí sveta Tavianiho – ako dojemnú bratskú rozlúčku. Dielo, ktoré rovnako ako v roku 2012 víťaz Zlatého medveďa Caesar musí zomrieť, opäť využíva kinematografiu na to, aby napomohol literatúre a histórii prehovoriť.
MFF Berlinale | Hlavná súťaž 2022
